Keď mi oči padli na stránke sport.sme.sk na článok s nadpisom, že bývalý slovenský hráč Marek Svatoš je mŕtvy, myslel som si, že „ty vole, to nemôže byť pravda! neexistuje takéto niečo! však bol aký mladý!!” To bola moja prvá reakcia. Hneď som si pozrel aj iné športové internetové portále, čo na nich píšu. Hlavne nhl.cz. Po článku som si hneď prezeral diskusiu, čo ,,hovoria,, ľudia na nej. Nebol som jediný, čo nechápal, čo sa stalo. Niektorí písali, že to bude asi vtip, pretože to zatiaľ zverejnila iba fanúšikovská stránka a tak. Ale túto správu potvrdila aj stránka http://www.eurolanche.com/. No nič. Marek Svatoš je mŕtvy......
Ja osobne som nikdy Mareka nestretol a ani ho nevidel naživo hrať. Nemám každý deň možnosť ísť na štadión a pozrieť si zápas NHL. Na hokeji som bol na zápasoch Nitra vs Trenčín a Slovensko vs Dánsko. Na Slovensku v Tipsport extralige fandím Martinu, Slovanu v KHL a jasné, že Slovákom nech hrajú kdekoľvek. Ako napríklad teraz cez víkend v Nemeckom Augsburgu. Najlepšiu hokejovú súťaž som začal sledovať na prelome rokov 2001/2002. Vtedy to sypalo Detroitu red wings a od vtedy som pri nich ako fanúšik zostal. Nezastaviteľný Hašek, Yzerman, Shanahan alebo Lidstrom. Proste tím bez konkurencie. Rok predtým bol práve Marek draftovaný Coloradom, ale pravidelne začal hrávať až v roku 2005/2006. Jediné čo si pamätám je to, že sme chceli stihnúť prvé skoré správy na rádiu za desať sedem a počúvať výsledky z NHL. Keď sme nestihli všetky zápasy zapísať do zošitka, kde sme každý zápas mali viacerí z rodiny natipovaný ( 1,2,X ), tak boli ešte jedny správy o 7:10. Najzaujímavejšie boli zápasy našich obľúbených tímov. Tipoval by som na ten svoj tím aj vtedy, kedy bolo úplne jednoznačné, že asi prehrá. Keď nebol favorit zápasu. Však viete, je to proste NHL. A na Detroit som mal natipované možno aj mesiac dopredu..........
Jeden z našich rodinných obľúbených tímov bol aj Marekov tím z Colorada. Spolu s Tomášom Kopeckým a Martinom Cibákom bol jedným so Slovákov, ktorí v nich hrávali. Preto bol taký sledovaný. Aj keď naše tímy prehrali, druhou najdôležitejšou informáciou bolo, či dal Marek, Martin alebo Tomáš gól a ktorý brankár chytal za tím. V tých rokoch nás až tak nezaujímal nejaký Hossa, Demitra alebo Gáborík.......
V sezóne 2005/2006 keď to Marekovi najviac sypalo, chcel byť každý chalan nejaký Svatoš z Colorada. Stačilo týždeň mrazov a už po rybníku premávalo naraz viacej Svatošov. Poznáte to, chalanský sen, že raz jedného dňa aj ja nastúpim na zápas NHL-ky a budem taký istý ako môj vzor - v tomto prípade ako Marek Svatoš a vsietim rozhodujúci gól a budem mať zarámovaný obraz v dome, ako dvíham Stanley cup........
Ak práve nemrzlo a ani to nevyzeralo na futbal vonku, hrávala sa na pc NHL-ka. U nás doma najčastejšie 98-čka ( ktorú v reale vyhral Detroit ) alebo potom už novšia 2004-ka ( ktorú pre zmenu vyhral jeden z 29 nezaujímavých tímov ). Po vybratí tímu, za ktorý sme chceli hrať, sa hneď ,,putovalo,, do Colorada za účelom nejakej možnej výmeny hráčov za Svatoša. Tím na ovládanie mohol byť hociktorý, ale väčšinou Marek Svatoš býval súčasťou zostavy, kde sme mu právom dávali možnosť hrať v prvej, nanajvýš druhej ,,lajne,,. Tam mal možnosť najviac bodovať a tak pomáhať tímu na ceste za Stanley cupom. Aj keď takým fiktívnym, ale aspoň nejakým.........
Tak preto ten šok z tej správy, že nám, Slovákom, Marek odišiel........
Za posledný mesiac je táto Marekova smrť už druhá, čo mňa osobne veľmi prekvapila. Hneď som si zmyslel na tú svoju. „Som pripravený? Môžem odísť už dnes alebo radšej až zajtra! A čo hneď teraz? Odchádzal by som nervózny alebo pokojný, zmierený hlavne sám so sebou? Bože, stretli by sme sa vôbec?“
Pri rozmýšľaní o svojej vlastnej smrti sa väčšinou dostanem k téme o vďake. Som vďačný za..?
za svoje zdravie?
za radosť z malej Dory?
za radosť z gólu?
za tímovú spoluprácu?
za ,,srdce,, druhého?
za oddych?
za cestu životom?
za vôňu jari?
za prebúdzanie sa lesa?
za nový život?
za východ slnka a za nový deň?
za všetkých a za všetko?
„Niekedy si ani neuvedomujeme ten dar,ktorý máme a to je ŽIVOT.“ Bože vďaka za ten Marekov! Nielen za ten hokejový, ale aj taký ,,ľudský,,.....
