Počas predošlých štyroch rokov som prežil toho veľa. Ale niektoré zážitky alebo situácie sa mi vryli hlboko nielen do pamäte, ale aj do srdca. Podľa toho akú ,,paseku,, narobili, by som ich rozdelil na ’chyba‘ - tie za ktoré nie som rád a na ’dobro‘ - za tie som veľmi rád, že sa stali a že som mohol byť ich súčasťou........
Chyba: tu som zaradil situácie, ktoré, keď sa stali, cítil som sa ako obarený. V istom zmysle slova, bol som na dne. A hneď som vedel, že sa nemali stať. Že som nemal byť ukecaný alebo aktívny.......
Takou naj bolo to, že som ,,oznámil,, prečo nejdem na stužkovú. Ako je známe, pravý dôvod nezobrali vážne a radšej hľadali iný. Menej podstatný. Tým, že som napísal o tom články, sa situácia iba zhoršila - ale na druhej strane som veľmi rád, že som bol schopný o tom napísať, pretože môžem tým niekomu pomôcť a to je hlavný dôvod, prečo som na blogu......
Pravda by sa mala vždy hlásať. Aspoň ma tak učili. Ale zabudli pritom prečítať riadky, drobným písmom napísané, pod hlavným textom: Iba v prípade, ak sa obidvom stranám polepší. Inak je lepšie pravdu čiastočne zamlčať......
Túto pravdu som zistil až ,, face in face ,,. Preto by mal človek veľmi dbať o to, čo hovorí. Lebo hneď sa ti s :) spravý =( . Potom je už neskoro vytahovať zo srdca nôž, ktorý bodá ,,nejhlubjeji,,. Zobral som si ponaučenie že: Nemusíš hovoriť všetko, čo vieš, ale musíš vedieť všetko, čo hovoríš........
Ďalšiu jazvu na srdci mám po tom, čo som oznámil, že končím s hokejbalom. Nebol som nejaká veľká hviezda. Iba taký priemerný hráč. Sem-tam nejaká svetlá chvíľka. Ale ináč nič. Zase - bol som až príliš ukecaný. Mal som radšej byť ticho a len sa vytratiť. Z tréningov a tak. Určite som nepotreboval uzatváracií ceremoniál mojej kariéri. Len trochu tolerancie a porozumenia........
Doteraz nechápem, prečo som si vymenil hokejku pred tresným strieľaním na turnaji v Košiciach. Šmýkala sa mi v rukách a ja som ten nájazd nedal.......pred plným štadionom........
Dobro: týchto situácií bude viac, pretože hneď ako sa stali, som cítil, že mi prospejú pre budúci život. Že mi pomôžu spevniť základy môjho charakteru/hodnôt. Nezaradil som tu situácie iba zo školy, ale celkovo z času stráveného na strednej škole. Je ich viac aj preto, lebo sa snažím myslieť pozitívne a nie negatívne........
Výraznou zmenou som prešiel počas tretieho ročníka. Mal som možnosť stáť - resp. sedieť po boku spolužiačky/ženy. To ma dosť zmenilo. Nemohol som na ňu reagovať ako na chalana. Rýchlejším tempom sa vo mne začal prebúdzať gentleman/muž/bojovník. Keďže na mňa nehádzala bahno a bomby, mohol som sa rozvíjať míľovými krokmi - ďakujem Ti Luci.......
Cez moje posledné letné prázdniny som potreboval na istý čas vypnúť. Príležitosť nadišla predposledný týždeň v júli. Išiel som na výlet do Slovenského raju. Dovtedy som nechcem mať nič spoločné z oratkom. Od konca prvého/začiatku druhého ročníka. Vtedy som odišiel z osobných dôvodov - teraz to vnímam ako veľké plus, že som na chvíľu nepatril do spoločenstva. Môžem z toho čerpať silu - hlavne na toleranciu voči druhým......
,,Sem-tam,, som stretol aj niekoho ’normálneho’. Niekoho, kto bol vnútorne živý. Nebolo ich veľa, ale aj tí stačili, aby som mal hneď veselšiu náladu. Keďže ste mi Vy tak pomohli, dúfam, že aj ja......
Nebol som taký týp človeka, že by som si stál za svojím premysleným rozhodnutím. Ale niektoré rozhodnutia som nezmenil, aj keď tlaky na mňa boli veľké. Niekedy až neúnostné........
Dlho si budem pamätať gól na hokejbale proti Banskej Bystrici. Bola tma. Boli sme už vyšťavený po celom hracom dni a ešte tá siréna po peknom góle - pravý horný.
Z domáceho športovania sa mi vryl hlboko do pamäte florbalový gól v semifinále, proti vtedy silným tretiakom. Zo strely bol zas pravý horný......
Počas voľných chvíľ Janovej kňazskej vysviacky som mohol ísť spolu s Talianmi do Kežmarku k sestričkám a potom do Levoče. Až na Mariánsku horu.......
Bol som na birmovke. Birmovné meno som si zvolil Ján Pavol. Študoval a spoznával som jeho život, čo mi ukázalo cestu, na ktorú som sa aj vydal.......V ten deň bol, asi 90 minút pred mojím birmovaním, beatifikovaný.....Ján Pavol II..........
Na strednom Slovensku som mohol, v treťom ročníku, čerpať silu počas duchovných cvičení. Mojich prvých....
To je asi len desatina situácií na ktoré som si aj zmyslel aj napísal.......