„Títo chalani sú hajzli, nevedia sa normálne správať.” Pozrel sa na mňa a povedal: „Díky!” A na jeho tvári sa objavil úsmev. Bol to jeden z tých úsmevov, čo prejavujú skutočnú vďačnosť. Pomohol som mu zobrať knižky a opýtal sa, kde býva. Ukázalo sa, že neďaleko mňa. Pýtal som sa, prečo som ho nikdy predtým nestretol. Že vraj chodil na súkromnú školu. Nikdy predtým by som sa nedal dokopy s chalanom zo súkromnej školy.
Niesol som mu pár knižiek a celou cestou sme sa rozprávali. Ukázalo sa, že to je fajn chalan. Pýtal som sa, či si nechce zahrať zajtra futbal. Povedal, že áno. Celý víkend sme boli spolu vonku a ja som spoznal Kylea viac a obľúbil som si ho. Aj moji priatelia si ho obľúbili. V pondelok ráno tu bol Kyle s kopou knižiek späť. Zastavil som ho a so smiechom povedal, že bude mať dobré svaly z tých kníh. Len sa usmial a polovicu knižiek mi naložil. Behom 4 rokov sme sa stali najlepšími priateľmi. Posledný rok sme rozmýšlali o vysokej škole. Kyle sa rozhodol pre Georgtown a ja pôjdem na Duke. Vedel som, že navždy budeme priateľmi a tie míle nebudú žiadnym problémom. On chcel byť lekárom a ja som chcel využiť štipendium na prácu okolo futbalu.
Kyle bol premiantom triedy, takže si musel pripraviť príhovor na záverečnú slávnosť školy. Naťahoval som ho, že si zamachruje, ale bol som rád, že to nemusím byť ja - tam hore a rozprávať. Záverečný deň prišiel. Videl som Kylea, vyzeral perfektne! Bol jeden z tých chalanov, ktorý dospel a našiel sa behom rokov na strednej škole. Zosilnel a veľmi mu svedčali okuliare. Mal viac dievčat než ja, všetky ho milovali - až som niekedy žiarlil. Dnes bol ten deň ,,D,,. Videl som, aký je nervózny z príhovoru, tak som išiel za ním, potľapkal ho po pleci a povedal:„ Hej, chlapče budeš dobrý!” Pozrel sa na mňa tým vďačným pohľadom, usmial sa a povedal:„Díky.”
Začiatok príhovoru mal za sebou, odkašlal si a pokračoval: „ Je záver školy a čas, aby sme poďakovali všetkým, čo nám pomohli počas týchto ťažkých rokov. Rodičom, učiteľom, súrodencom, možno trénerovi, ale hlavne priateľom. Som tu, aby som vám všetkým povedal, že byť niekomu priateľom, to je ten najväčší dar, ktorý môžete niekomu dať. Poviem vám príbeh....”
Pozrel som neveriaco na svojho priateľa, keď začal rozprávať o dni, keď sme sa prvýkrát stretli. Plánoval, cez víkend spáchať samovraždu. Hovoril o tom, ako si pobral všetky učebnice, aby jeho mama s tým nemala neskôr starosti a niesol si veci domov. S vážnosťou sa pozrel na mňa a usmial sa. „Vďaka Bohu, stretol som priateľa. Ten ma zachránil od môjho nevysloveného rozhodnutia.” Počul som to zdesenie v dave, keď ten príjemný a populárny chalan nám povedal všetko o svojom najslabšom životnom okamihu. Videl som jeho mamu, otca, ako sa na mňa pozerajú s vďačnosťou v očiach. Dnes si uvedomujem hĺbku svojho činu...........
Nikdy nepodceňujte silu okamihu. Jedným jediným gestom môžete zmeniť život človeka. Niekedy k lepšiemu a niekedy k horšiemu. Boh nás vložil do života toho druhého, aby sme niekedy zasiahli. Hľadajte Boha v priateľoch!
