Stužková. Slávnosť alebo teror?(prvá časť)

Autor: Anton Lisinovič | 15.11.2012 o 20:10 | (upravené 20.11.2012 o 19:41) Karma článku: 3,66 | Prečítané:  1485x

Som študentom na GJB. V sobotu 10. novembra sme mali stužkovú. Ja som na nej nebol. Prečo? Budem sa snažiť objasniť svoje rozhodnutie v prvej časti a v druhej časti sa chcem podeliť o prežité situácie, ktoré nastali vďaka tomu, že som sa rozhodol že na stužkovú nepôjdem....

O absencií na stužkovej som sa rozhodol asi tak začiatkom októbra, z dôvodu nevhodného správania niektorých spolužiakov ku mne. Blbé reči typu:„Nic mu to nedáva”,„Co sis vlastne myslels, však nic mu to nedáva( toto vysvetlím neskôr ).A iné situácie, ktorými do mňa tak ,, chutne ,, rýpali.

Autor knihy Pět jazyků lásky píše o piatich jazykoch lásky( jazyk daru, pozornosti, fyzického kontaktu, slova ujistenia, skutky služby). Každý človek má jeden jazyk dominantný. Napríklad: ak má dominantný jazyk daru, tak sa najviac cíti byť milovaný, ak od niekoho dostane darček. Ale ak má dominantný jazyk  pozornosti a niekto ho odignoruje, je to pre toho človeka horšie ako keby ho fyzicky napadol alebo mu niečo povedal, čo sa ho mohlo dotknúť. Raz na hodine matiky som mal drsnejší príhovor ako obvykle a Matej sa ma potom spýtal:,,Čím som ti ja ublížil?” ( čim som sa ťa dotkol? → už neviem). U mňa je dominantný jazyk pozornosti, takže pre mňa je dôležité aj to, čo si mi neurobil. Na tej hodine som použil aj slovo ,, sviňa,, - ale zabudol som povedať svoju obľúbenú vetu ,, česť výnimkám” a preto sa to niektorých dotklo a to som nechcel. Ale pravda bolí.

g2.jpg

Trochu drsné? Určite nie. Snažím sa žiť tak, aby som rozumne využíval čas. Čas strávený s ľuďmi, u ktorých viem, že im ležím hlboko v žalúdku, pokladám za stratu, za úplné zneúctenie môjho ja. Už z prirodzenosti človeka vychádza, že ak sa niekde cíti zle, tak sa tam snaží byť čo najmenej. A stužková by bola iba plus niekoľko hodín a to neprichádzalo v úvahu.

Ďalšia otázka bola, že načo som si pozýval dievča na stužkovú, keď aj tak nejdem. No v skutočnosti aj keď som si pozval dievča ( Romanu N. a Adelku S.) tak som ešte nevedel na sto percent či pôjdem. Nebol by problém im povedať že nejdem na stužkovú. Aj keď obidve povedali že nejdú, určite to  moje rozhodnutie nijako neovplyvnilo. Snažím sa žiť hlbokým životom. V určitom smere sa nechcem nechať ovplyvniť ženou ( v určitom slova zmysle ). Bol som asi tak jeden-dva týždne rozhodnutý že pôjdem sám. Prečo som si ich teda pozýval? Na jednej strane som chcel a na druhej, lebo som veľký debil. Povedal som si, že sa nebudem dotýkať nijakej ženy, až manželky a to až v manželstve. Z dôvodu že sa jej chcem darovať celý a chcem byť iba jej (preto nebudem chodiť do oratka na tanečnú, ani si nebudem nijaké dievča pozývať na bratové svadby). Ale zabudol som na to a pozval som si ich. Nedomyslel som, že by sme asi spolu tancovali .

g3.jpg

 

Triedny profesor mi povedal:,, Ak nejdeš na stužkovú, nemáš rád rodičov.” Možno má pravdu, možno do toho tak nevidím ako on ale myslím si, že hodnotiť vzťah k rodičom podľa jednej udalosti nie je zrovna najlepšie. Koľko sme toho už prežili, toto je len jedna udalosť z tisíc. ,, Ale veď stužková je len jedna za život, už sa nezopakuje!” A či sa dnešný deň zopakuje? Možno tento článok je posledný ktorý čítaš a možno ani nedočítaš. Snažím sa každý deň brať ako jedinečný, preto nerobím rozdiely v dňoch ( nemám rád, keď niekde čítam alebo počujem ,, všedný deň ”- každý jeden deň je jedinečný. Či už je to v mojom živote deň narodenia, stužková alebo 10.4.1999 ). Bolo mi povedané že aspoň sa trochu zabavíme. Ja som sa na tento svet neprišiel zabávať. Ale prijať a pochopiť utrpenie. V ňom nachádzam zmysel života.

G6.jpg

Keď som si to dobre premyslel a povedal, že na stužkovú nepôjdem, snažil som sa svoje rozhodnutie už nezmeniť. Snažím sa jedno myslieť, jedno hovoriť a jedno aj konať. Takže ak som si to premyslel, povedal už mi zostávalo iba jedno. Už sa to nedalo vrátiť späť. Ak by som náhodov chcel ísť, tak by som nemohol  ( to by asi svedomie neprežilo). Musel by som sa popáliť na vlastných rečiach. To ma núti nebyť ukecaný a vedie ma to k tomu, aby som vedel, čo hovorím.

Ale ináč na gympli nie je až tak zle. Sem tam sú aj svetlé chvíle, chvíle radosti a pokoja. Obdobie pred stužkovou sme spoločne nejako prežili a dúfam že prežijeme (bez ujmy na zdravý ) aj obdobie (sedem mesiacov ) po stužkovej.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?